Novodobá doba pandemická

Autor: Patrícia Šicková | 7.5.2021 o 12:10 | (upravené 7.5.2021 o 13:45) Karma článku: 1,85 | Prečítané:  239x

Nejdem sa zamýšľať, ani rozoberať politické dianie. Nie, nemám v úmysle bezohľadne kritizovať akýkoľvek neuvážený krok našej vlády. Zamýšľam sa skôr o tých druhých témach. Pomerne stále málo rozoberaných a ignorovaných. 

Duševné zdravie, samota, frustrácia, strata motivácie. Počas pandémie sa s ňou stretol nejeden z nás. Ja osobne mám z toho pocit, že sa čoraz viac stretávam s ľuďmi, ktorí si aspoň jedným z toho prešli.
Moja známa je výborným príkladom osobného zrútenia a donekonečna sa nútených vzostupov, aké si len môžete predstaviť. Keď som ju pozorne počúvala ako mi jedného dňa zhrnula podstatnú časť svojich diagnóz, mala som pocit, že som vlastne rada, za tie svoje, pandemické.

Paradox, ktorý v súčasnosti môžeme vidieť pri očkovacích centrách. Ľudia čakajúci na zvyšnú vakcínu, môžu byť jasným príkladom toho, koľko diagnóz majú poniektorí mladí ľudia skôr, ako dosiahnu tridsiatku. O ich duševnom stave nehovoriac. Nie som lekár, ani psychológ, len vnímajúci človek. 

Teraz prejdem na štatistiku, z ktorej vyplynulo, koľko vysokoškolských študentov bojuje s úzkosťami a depresiami, po tom, ako sa im zavreli brány školy a stratili väčšinu socializácie so spolužiakmi a učiteľmi. 
Na niektorých školách poskytli pomoc školskými psychológmi. Je to vraj lepšie ako nič. Rovnako si toho svojho chváli aj moja známa, ktorá po niekoľkých záchvatoch zhoršeného stavu vyhľadala pomoc, tak povediac o päť minút dvanásť. 
Nejdem porovnávať základné, stredné školy a ich postupné otváranie. Vysoké školy nie sú ničím odlišné, no i tak sa v rozhovoroch o nich akosi strácajú slová. A čo bude ďalej, nevedno. 

Pandémia a duševné zdravie je spoločne prepojené viac, ako by sme si možno mysleli. 
Vyčerpanosť, únava, strata akejkoľvek motivácie a snahy do budúcnosti. Nie je to hanba, priznať si, že sa necítim dobre. Je to v poriadku. Tak ako je v poriadku vyhľadať pomoc. 
Pracujúci, nepracujúci, tí, čo stratili prácu, rodinných príslušníkov, priateľov aj známych... Nebojte sa vyhľadať pomoc, otvoriť sa a zdôveriť vašim najbližším. Postačí úplne prvý a základný krok všetkých pilierov- Nadýchnuť sa a začať o tom rozprávať. 

Pandémia nám otvorila dvere, ukázala odvrátenú stranu. Spojila a rozdelila viacero z nás. Myslím, že nám predostrela viacero verzií ako začať pracovať na sebe, okolí a spoločenstve ako takom. Ukázala nám nefungujúci, miestami prehnitý systém, s ktorým sa však dá niečo spraviť. Ukázala nám aj boje jedného s druhým, boje so samými sebou a hranice našich vlastných bolestí a strát. 
A to všetko pre uvedomenie si toho, čo máme, toho, čo nám ešte zostalo a váženia si týchto vecí, ktoré môžu odísť rýchlejšie ako svetlo, ktoré spoločne s tmou obklopujú náš malý-veľký svet. 
 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Minister Szijjártó: Nevidím nič zlé na tom, že sme s Gyimesim preberali dvojité občianstvo

Podľa Szijjártóa sú slovensko-maďarské vzťahy najlepšie za posledné roky.


Už ste čítali?