Tretia vlna nám stihla zaklopať na dvere skôr, ako sme s ňou pôvodne rátali. Je však tu a tak sa celkom prioritne vynára otázka- A čo teraz?
Otvorím štatistiku. Mieru zaočkovania, zobrazím grafy. Čítam a počúvam vyjadrenia od ľudí, aby sme neopakovali tie isté chyby. Hodnotíme každý jeden postup. A nie moc trpezlivo sledujeme kroky vlády.
Všetky názory a vyjadrenia smerujú do jedného bodu. Do tej najväčšej chyby, ktorá sa spravila počas oboch predchádzajúcich vĺn. Komunikácie.
Štýl, keď to nejde po dobrom, pôjde to po zlom, nastáva opäť. Namiesto neutrálneho snaženia sa o formu dialógu, ktorá by pohla viacerými vrstvami obyvateľstva, robia sa tie isté chyby. Vznikajú hádky, konflikty a rozpory medzi mocenskými egami politikov. Názory a vyjadrenia odborníkov sa spochybňujú a odsúvajú na druhú koľaj.
Ľudia sa tak prirodzene sami delia na tých, dobrých a zlých, na jednej strane. Vlastne zaočkovaných a nezaočkovaných. A na tej druhej politici, ktorí tak ako vždy, využívajú nestabilitu a chaos, aby si na jeho základe postavili vlastný hrad. A získali politické body, pomocou antipatií a dezinformácií.
A tak sme opäť na tom istom bode, kde sme boli aj predtým. Frustrovaní, nahnevaní, demotivovaní. Delíme sa na skupiny a skupinky. Vulgárne si nadávame, štveme proti sebe nabité emócie a zneužívame slová na upevnenie si vlastného presvedčenia, častokrát založeného na práve spomínaných antipatiách a dezinformáciách.
Podnecovaní nenávisťou sa mnohí z nás ženú pred parlament. To, čo však máme možnosť vidieť je presne to, čo slúži len samotným politikom. Nie je tam žiadna forma pokusu o dialóg, konštruktívnu diskusiu alebo len slušné poprosenie, o slušné zaobchádzanie.
Je to forma neriadenej strely, nabitá negatívnymi emóciami.
To, čo v konečnom dôsledku neprospeje nikomu a ničomu.
Ale čo s tým? Ako takýchto ľudí presvedčiť, ukľudniť, dodať im informácie, ktoré potrebujú a zastaviť tok nezastaviteľného? Keď všetky relevantné faktory zlyhávajú a zodpovední sa nesnažia tento rozbúrení dav ukľudniť?
Jednou informáciou to určite neskončí.
Ak však máme niečo spoločne vyriešiť, je to naozaj v nás a na nás. V solidarite, neposudzovaní, vo forme komunikácie a interpretácie faktov a overených informácií. Nie zavádzania opatrení, ktoré budú burcovať dav. Ale skutočne vhodnými opatreniami na zabránenie šírenia vírusu a na skutočných odpovediach tých, ktorí vedia o čom hovoria a sú kompetentní, a v problematike sa vyznajú.
Vírus, nech už je akýkoľvek tu s nami je a bude možno ešte veľmi dlho. Možno je na čase sa zmieriť
s tým, čo skutočne je. Prezentovať skutočnosti, na základe skutočností. Uprednostniť kvalitu pred kvantitou informácií. Hovoriť k ľuďom, o ľuďoch a ich zdraví.
Nakoniec nad neviditeľným nepriateľom vyhráme jedine vtedy, pokiaľ sa proti nemu postavíme všetci, v jednej zbroji. Spoločne.